Zmeškali ste kapitolu?

Tony si musel priznať, že ísť hľadať desivého draka asi nebol najlepší nápad. Ale sľuby sa musia dodržiavať. Najmä sľuby, ktoré ste dali sami sebe. A tak sa Tony vydal von, aby objavil všetko, čo sa v Čarovnej krajine nad oblakmi objavovať dalo.  

Tony sa vydal cez niekoľko lesov. Boli tmavé a trochu strašidelné. Po chvíli prišiel k mostu cez rieku. Tony bez ďalších slov prechádzal cez most, keď pred ním zrazu vyskočil nindža.  

"Čo si myslíš, že robíš?" 

"Práve som prechádzal cez most," povedal Tony.  

"Takto to nefunguje. Som strážca mosta," povedal nindža veľmi dôležitým hlasom.  

"To znie vzrušujúco. Čo to obnáša?" Tony sa spýtal.  

"Znamená to, že budem strážiť most. A dávať pozor, aby sa po ňom len tak nepotulovali rôzni ľudia." 

Tony sa nad tým zamyslel. Nemyslel si, že je "všelijakí ľudia", pretože on bol Tony Pony, ktorý hľadá dobrodružstvá.  

"Nie, to vôbec nie je dobré. Ale smiem prejsť cez most?" spýtal sa.  

Nindža vydal v nose zvláštny kýchavý zvuk.  

"Nevieš nič o strážcoch mosta?" 

"Ani nie," priznal Tony.  

"Je to vlastne prvýkrát, čo som opustil školu pre poníkov, takže je asi kopa vecí, ktoré neviem." 

Nindža pokrútil hlavou.  

"No, skôr ako ťa pustím cez most, musíš mi odpovedať na jednu otázku. Ťažkú otázku! Naozaj ťažkú otázku!" 

"Dúfam, že na ňu dokážem odpovedať," povedal Tony.  

Tony sa pozrel na ninju a ninja sa pozrel na Tonyho. Ani jeden z nich chvíľu nič nepovedal.  

"Takže, aká je tá otázka?" 

"Počkaj, musím si jednu vymyslieť! Ľudia sem nechodia často, takže som trochu zhrdzavený." 

Tony sa posadil a trpezlivo čakal.  

Zrazu nindža vyskočil.  

"Správne! Mám to. Je to naozaj ťažká otázka. Si pripravený?" 

Tony prikývol.  

"Aká je tvoja obľúbená farba?" 

"Ach, to je ťažká otázka," povedal Tony. "Aká je tvoja obľúbená, nindža?" 

"Samozrejme, čierna!" 

"No, myslím, že mne sa najviac páči ružová. Alebo... nie, počkaj. Oranžová! Nie... zelená. Moja odpoveď je zelená." 

"Nemôžeš jednoducho povedať veľa rôznych farieb. Som strážca mosta a žiadam jasnú odpoveď." 

"Zelená," povedal Tony pevne. 

"Tak dobre. Môžeš prejsť cez most," povedal nindža. "Ale kam ideš?" 

"Idem nájsť draka Draga a bojovať s ním." 

Nindža zbledol.  

"To je naozaj zlý nápad. Drago je neuveriteľne krutý a chrlí oheň! Možno by si mal zostať tu so mnou. Mohli by sme hádzať nindža hviezdy a robiť veľa iných nindža vecí?" 

Tony sa usmial a pokrútil hlavou.  

"To je od teba naozaj pekné, nindža, ale sľúbil som si, že nájdem draka Draga, takže to musím urobiť. Ale možno sa uvidíme neskôr."

Tony bol po rozhovore s nindžom, ktorý strážil most, a po odpovediach na otázky a tak, naozaj hladný, a tak sa rozhodol zjesť svoj balený obed.  

Našiel si v lese miesto s niekoľkými veľkými kameňmi, na ktoré si mohol sadnúť a ktoré zohrievali kúsky slnečného svetla spomedzi korún stromov. Tony si rozbalil obed a chystal sa zhltnúť prvé sústo sendviča, keď spoza kríka niečo počul.  

"Psst!" 

Tony sa zadíval na krík.  

"Psst!" počul znova.  

Toto bolo naozaj zvláštne. Tony vstal a pozrel sa za krík. Bol to vchod do jaskyne a vo vnútri jaskyne Tony uvidel dve iskrivé oči.  

"Hm... ahoj?"  

Tony ešte nikdy nevidel také zvláštne oči, ani sa nikdy nerozprával s nikým, kto sa skrýva v jaskyni, takže nevedel, čo má ešte povedať.  

"Ahoj," zašepkal hlas zvnútra jaskyne.  

"Máte nejaké jedlo?" 

"Áno, samozrejme. Vyjdi von na slnko a môžeme sa podeliť o môj obed," povedal Tony. Bolo by skvelé mať pri jedle spoločnosť.  

Oči sa k Tonymu priblížili a teraz videl, že patria bledému, štíhlemu upírovi.  

"To nie je dobré. Som upír," povedal upír.  

"Dobre?" povedal Tony.  

"Áno, neznášame svetlo. Vôbec nie. Takže cez deň nemôžem ísť hľadať jedlo a trochu sa bojím tmy, takže nerád chodím von aj v noci."  

"No, to je na nič. Nie je to pre teba ľahké. Ale ak si sadneš sem do tieňa pod strom, ja si môžem sadnúť na slnko vedľa teba a môžeme sa podeliť o môj obed. Mám tu sendviče, mandarínky a všeličo iné," povedal Tony.  

Chvíľu sedeli a prežúvali.  

"Vydal som sa hľadať draka Draga. Vieš, ktorým smerom mám ísť?" Tony sa spýtal.  

Upír sa takmer zadusil banánom.  

"Drago? Drago je neuveriteľne krutý, pľuje oheň a žerie ľudí a zvieratá. Drž sa od neho ďalej!" 

"Áno, to mi bolo povedané. Ale aj tak ho chcem nájsť," povedal Tony.  

"Tak potom musíš ísť tadiaľto," povedal upír a ukázal ďalej do lesa.  

"Ďakujem pekne. Dúfam, že sa ešte uvidíme," povedal Tony, vstal, zdvihol batoha kráčal hlbšie do lesa.  

Tony sa nedostal ďaleko, keď si začal želať, aby zostal doma, v bezpečí školy pre poníky. Bolo čoraz tmavšie a tmavšie a čoraz pochmúrnejšie. Zrazu počul chrapľavý, škriekavý smiech. Priamo pred ním...

Tonymu prebehol mráz po chrbte, keď v tmavom a pochmúrnom lese počul chrapľavý, škriekavý smiech. Poníky majú naozaj dlhé chrbtice, takže mu vlastne bola poriadna zima.  

"Čo to bolo? A môžem sa ešte vrátiť?" Tony sa zamyslel, ale skôr než si stihol odpovedať na vlastnú otázku, stretol sa s čarodejnicou.  

Čarodejnica opäť hlasno a chrapľavo zakikiríkala.  

"Nenechám ťa tu prejsť!" 

"Ale..." Tony sa pokúsil prehovoriť, ale čarodejnica ho prerušila skôr, ako mohol pokračovať.  

"Nie skôr, ako mi dáš všetky svoje veci!" 

"Tak dobre," povedal Tony a stiahol si batoh..  

"Čo... čo to robíš?" ozvala sa čarodejnica.  

"Dávam ti všetky svoje veci." 

"Takto to nefunguje. Musíš protestovať a odmietnuť, a potom sa ti pohrozím, že ťa premením na kameň alebo na pumpu na bicykel, alebo na niečo strašnejšie!" 

"Jaj..." povedal Tony.  

"Prepáčte, prvýkrát som navštívil tieto lesy a prvýkrát som sa stretol aj s čarodejnicou. Takže naozaj neviem, ako to funguje. Ale ak je pre teba dôležité získať všetky moje veci, tak si ich môžeš vziať. Naozaj nechcem, aby ma premenili na pumpu na bicykel." 

Tony začal vyťahovať veci zo svojho batohu. Jeho šál, zápisník, meč a veľa ďalších vecí.  

"Tu máš."  

Tony ponúkol veci čarodejnici, ale tá pokrútila skríženou hlavou.  

"Vôbec ich nechcem, ak je to tvoj postoj." 

Tony si pomyslel, že čarodejnica je trochu čudná. Potom však pokrčil plecami a začal si baliť batoh. Keď sa snažil všetko doň dostať, povedal:  

"Možno by si mi mohol pomôcť? Idem sa stretnúť s drakom Dragom a bojovať s ním. Dúfam, že poznáš cestu, lebo ja ju nepoznám." 

Čarodejnica sa tvárila dosť prekvapene.  

"Drago je strašný, oheň chrliaci tvor, ktorý žerie ľudí aj zvieratá A nemá rád kolu! Nie je to desivé?"  

"Áno, naozaj desivé. Ale sľúbil som si, že ho nájdem. Môžeš mi teda ukázať cestu?" Tony sa spýtal.  

Čarodejnica sa opäť rozosmiala.  

"Áno, mohla by som. Ale neurobím to, lebo si mi nedal všetky svoje veci!" 
"Ale..." povedal Tony.  

"Žiadne ale. Nedal si mi všetky svoje veci, takže ti neukážem cestu." 

Čarodejnica sa opäť zakuckala, otočila sa na päte a pokračovala v ceste.  

Tony si vzdychol. Vôbec nechápal, čo urobil zle. Práve sa chystal vtlačiť svoje veci do batoh, aby ho mohol zapnúť, keď si všimol niečo vo vnútri batohu niečo, čo tam nedal. Boli to presýpacie hodiny a list. Tony otvoril list. Bol od Jonyho, najšedivejšieho poníka, ktorý bol najlepším klusákom ešte v Poníkovej škole.  

V liste stálo:  

"Tonymu. Počul som, že chceš ísť von a vidieť viac z Čarovnej krajiny nad oblakmi. Tvoje miesto je však medzi poníkmi a stále sa môžeš vrátiť k nám. Ak sa do Školy pre poníky vrátiš skôr, ako sa presýpacie hodiny vyčerpajú, môžeš sa zúčastniť na prehliadke poníkov, keď všetci absolvujeme štúdium ako plne vycvičení poníci. Ak sa nevrátiš, už nikdy nebudeš môcť byť súčasťou spoločenstva poníkov." 

Tony zložil list, pozrel na presýpacie hodiny a zhlboka si vzdychol.

Tony kráčal k pirátskej lodi. V piesku sa mu kráčalo ťažko a jeho kopytá boli naozaj ťažké. Aj on sa celý deň prechádzal. Už sa blížil k lodi, keď sa ozval veľký rachot a niečo ťažké pristálo hneď vedľa neho. Bol to delová guľa! 

"Prestaňte strieľať, potrebujem sa len na niečo opýtať," zakričal Tony a dúfal, že ho niekto počuje. Odpovedal mu chrapľavý hlas.  

"Ach, prepáč, to bol starý zvyk. My piráti radi strieľame na ľudí z kanónov." 

"Ty si pirát?" Tony sa zvedavo opýtal a pristúpil bližšie. Na palube pirátskej lode stálo dievča s náplasťou na jednom oku, veľkým mečom, náušnicou, DVOMA drevenými nohami a papagájom na pleci.  

"Som pirátka? Jo-ho-ho. To sa stavte, že som! Som Tereza Hrozná, vládkyňa siedmich morí, diabol hlbín, známa a obávaná od severného pólu až po mys Dobrej nádeje!" 

"Páni, to je fakt super," povedal Tony.  

"Ale nedá mi, aby som sa nespýtal, prečo je tvoja pirátska loď ďaleko v púšti?" 

Teresa Hrozná sa zrazu tvárila dosť urazene.  

"Áno, prečo sú . v púšti?" 

Tony odpovedal: 
"Hlavne preto, že som sa stratil. Hľadám draka Draga, ale neviem, kam mám ísť." 

Tereza Hrozná vyzerala šokovane.  
"To je naozaj hlúpy nápad. Drago je neuveriteľne zúrivý, chrlí oheň a žerie ľudí a zvieratá. Nemá rád kolu a je zlý a taký silný, že dokáže zdvihnúť do vzduchu pirátsku loď a zhodiť ju do púšte!" 

Tony zalapal po dychu. Čím viac o ňom počul, tým horšie mu Drago pripadal.  

Teresa energicky prikývla. 
"Áno, presne to sa stalo. Drago mi tu zhodil loď a teraz už nemôžem plieniť sedem oceánov." 

"Watashi wa kyandî ga hoshîdesu," zakrákal zrazu papagáj.  

"Páni, ten tvoj papagáj hovorí?" 

"Áno," odpovedala Teresa hrdo.  

"Čo hovorí?" 

"To neviem, lebo hovorí len po japonsky." 

"Ach," povedal Tony, dosť sklamaný. "Ale vieš, kde Drago býva?" 

"Áno, stačí ísť tadiaľto," ukázala Teresa.  

Tony jej poďakoval a opäť sa vydal na cestu. Práve keď si pomyslel, ako sa tentoraz prekvapivo ľahko zorientuje, začal fúkať vietor. Najprv silno, potom strašne silno a potom udrelo tornádo a Tonyho zdvihlo do vzduchu a krútilo ním dookola...

Tonyho vírilo tornádo so silou a rýchlosťou, akú ešte nikdy nezažil. Okrem Tonyho sa dookola zmietali ponožky, knihy, kúsky skladačky, truhlica a tisíce ďalších vecí. Tony sa sústredil na to, aby ho letiaci predmet nezasiahol do hlavy, ale zároveň sa snažil zbadať niečo, čoho by sa mohol chytiť.  

Zrazu sa vietor utíšil a Tony sa chytil gumeného člna, ktorý letel okolo neho. Tony s člnom pristál v rieke, pričom sa rozprskol. 

"Pche, to sa mohlo skončiť zle," pomyslel si Tony, len čo si všimol, že čln pláva veľkou rýchlosťou a pohybuje sa čoraz rýchlejšie. Priamo pred ním sa objavil tryskajúci vodopád. Tony sa zúfalo snažil kopytami pádlovať k brehu, ale nech pádloval akokoľvek usilovne, čln sa k vodopádu približoval. Tony zatvoril oči a potom omdlel.  

Keď znova otvoril oči, Tonyho aj s člnom vyvrhli na breh. Tony bol premočený od papule až po chvost a jeho veci ležali rozložené na tráve. Ale stále mal svoje presýpacie hodiny a čo bolo najdôležitejšie, bol nažive.  

"Prečo tu ležíš?" ozval sa zrazu hlas. Za Tonym stál muž s obrovskými hornými končatinami a ešte väčšími fúzmi, všade viseli laná a horolezecké vybavenie.  

"No, je to dlhý príbeh, ale vlastne sa chcem dostať na Dragov hrad. Vieš, kde je?" 

Veľký muž pokrútil hlavou.  

"To znie ako zlý nápad. Drago je neuveriteľne zúrivý, pľuje oheň a požiera ľudí a zvieratá. Nemá rád kolu a je zlý a je taký silný, že dokáže zdvihnúť do vzduchu pirátsku loď a zhodiť ju do púšte! A má naozaj nepríjemný dych." 

Tony ju netrpezlivo prerušil.  

"Áno, to som už počul... veľa ráz. Ale vieš, kde Drago býva?" 

"Môžem ti to ukázať. Len sa musíme dostať na vrchol tej hory a ja ti to ukážem. Ale musíš so mnou na vrchol pretekať! 1-2-3 go!" 

Tony sa pozrel na horu a kývol hlavou smerom k nejakým schodom. 

"Nemôžeme ísť len po schodoch?" 

Nedostal žiadnu odpoveď, pretože obor už začal stúpať na horu. Tony pokrčil plecami a vykročil po schodoch. Cestou našiel jabloň a odtrhol si krásne červené jablko. Predtým, ako dorazil na vrchol, si aj trochu zdriemol a zapískal si s vtáčikom. 

Tony čakal na slnku pol hodiny, kým obor dosiahol vrchol, spotený a zadýchaný. Bol tiež veľmi skrížený. 

"Ako si sa sem, preboha, dostal skôr ako ja?" 

Tony sa mu chystal vysvetliť, že práve vyšiel po schodoch, čo bolo oveľa jednoduchšie ako celé to lezenie, keď ho muž prerušil.  

"Zlezieme ešte raz a uvidíme, kto sa tam dostane prvý!" 

Tony sa rýchlo zamyslel.  

"Dobre, ale najprv ukáž na Dragov hrad." 

"Áno, dobre. Tam!" povedal muž, rýchlo ukázal a potom začal opäť veľkou rýchlosťou šplhať dole. Tony pokrútil hlavou a začal klusať smerom, ktorým muž ukázal. Smerom k veľkému tmavému hradu...

Tony mal skutočne dobrú náladu, keď sa plahočil k hradu. Vyzeral naozaj dosť desivo... a zdalo sa, že zo strechy sem-tam vyšľahnú plamene. Ale Tony bol aspoň na správnej ceste a teraz sa konečne blížil ku koncu svojej cesty. Stretol veľa zaujímavých ľudí, ale teraz bolo načase dosiahnuť svoj cieľ.  

Zahĺbený do týchto myšlienok takmer spadol na pár dlhých nôh. Pred stanom sedel čarodejník s jemným špicatým klobúkom a práve o jeho nohy Tony zakopol.  

"Ahoj," zamrmlal čarodejník slabým hlasom. A potom si vzdychol.  

"Ahoj," povedal Tony rozžiarene a chystal sa pokračovať, pretože sa veľmi ponáhľal. Čarodejník však vyzeral tak smutne, že sa Tony zastavil.  

"Stalo sa niečo?" 

"Nie, nie, len pokračuj," vzdychol si čarodejník. 

"Zdá sa, že sa niečo deje?" 

"Ach, to len... ťažko sa to vysvetľuje," povedal čarodejník ešte slabším hlasom.  

Tony sa pozrel na svoje presýpacie hodiny. Naozaj na to nemal čas, ale zároveň mu bolo ľúto čarodejníka, ktorý bol taký smutný.  

"Nemôžeš sa to pokúsiť vysvetliť?" 

Čarodejník si opäť vzdychol. Tak hlboko, až sa mu zatriasol stan.  

"Som čarodejník, vieš." 

Tony prikývol. Mohol to vidieť.  

"Preto dokážem vyčarovať čokoľvek. Čokoľvek na celom svete." 

"To znie skvele!" povedal Tony.  

"Áno, to by si si myslel," povedal čarodejník.  

"Ale... keď dokážeš vyčarovať čokoľvek na svete, nikdy ti nič nechýba. Takže nemám predstavu, čo by som chcel k narodeninám. Keď môžeš mať čokoľvek na celom svete, môžeš sa vlastne trochu nudiť." 

Tony sa nad tým zamyslel.  

"Možno len potrebuješ nejakého koníčka?" 

Čarodejník sa trochu rozjasnil.  
"Koníček? Áno... to by mohol byť veľmi dobrý nápad." 

Tony luskol kopytami, čo je ťažšie ako lúskanie prstami. Dostal ešte lepší nápad. Na ceste by sa mu vlastne hodila nejaká spoločnosť a bolo by dobré mať za spoločníka na cestách čarodejníka, ak by sa Drago ukázal byť taký divoký, ako všetci hovorili.  

"Možno by tvojím koníčkom mohli byť dobrodružstvá? Takže by si mohol ísť na jedno so mnou?" 

"To je FANTASTICKÝ nápad, môj mladý priateľ. Poďme," povedal čarodejník a vyskočil. 

"Nechceš si vypočuť, čo to dobrodružstvo zahŕňa?" Tony sa spýtal.  

"Nie, to mi môžeš povedať cestou. Poďme." 
 

Tony a čarodejník sa teda vydali na dobrodružnú cestu. Presne 24 krokov, po ktorých sa čarodejník zastavil.  

"Čo je to?" 

Čarodejník si sadol na skalu.  

"Argh, myslím, že je dosť ťažké chodiť a kráčať. Možno sa mi predsa len nechce. Som aj taký unavený." 

Tony sa chystal niečo povedať, ale prerušilo ho hlboké chrápanie. Čarodejník zaspal. Tony si vzdychol a zabalil čarodejníka do svojej čarodejníckej peleríny. Tony bol opäť sám,  

ale nie na dlho. Zrazu za sebou počul dunenie kopýt. A hlas, ktorý kričal: "Zastav! Alebo budeš čeliť následkom!"

Tony sa zachvel, keď sa pozrel cez plece.  

"Zastav!" zakričal hlas znova.  

Tony nevedel, čo má robiť. Na jednej strane sa mu zdalo logické zastaviť, keď niekto zakričal "stoj!". - ale na druhej strane ten kričiaci hlas znel naozaj krížom-krážom. Problém sa vyriešil sám, pretože keď Tony cválal smerom k Dragovmu hradu, predbehol ho obrovský kôň, na ktorom jazdil skutočný rytier. Obrovský kôň sa zastavil tesne pred Tonym, ktorého čelo sa zrazilo s konským bruchom.  

"Prepáčte," povedal Tony, hoci to nebol on, kto sa zastavil uprostred cesty. Veľký kôň sa na Tonyho nahnevane zahľadel. Na druhej strane sa jazdec na koni zoširoka usmial - ale potom veľmi dramaticky vytiahol meč a namieril ho na Tonyho.  

"Priprav sa na smrť!" 

"Ehm... čo?" Tony sa triasol od strachu.  

"Ty si drak a ja som rytier a rytieri bojujú s drakmi a zabíjajú ich!" povedal rytier hrdo.  

"Ale... počkaj chvíľu." 

Tony si pomyslel, že veci sa hýbu príliš rýchlo.  

"Nie som drak, som poník." 

"Ty si úplne drak!" zreval rytier.  

"Môžem ťa uistiť, že nie som. Po prvé, draci sú zelení, a ako vidíš, ja som modrý," vysvetlil Tony.  

Rytier prižmúril oči.  

"Ehm... povedal by som skôr zelenomodrý." 

Rytier gestikuloval mečom.  

"A máš krídla. Takže si ste drak." 

"Nie som, prisahám," povedal Tony zúfalo.  

"Moje krídla sú maličké a neviem ani lietať, ale draci áno. A ja neviem ani chrliť oheň!" 

Tony fúkal a fúkal a ukazoval, ako mu z úst nevychádzajú žiadne plamene.  

"Určite si drak a musím ťa zabiť. Také sú pravidlá," povedal rytier a zdvihol meč.  

Tony sa bez rozmýšľania rozbehol tak rýchlo, ako ho jeho krátke poníkove nohy uniesli. V porovnaní s rytierovým veľkým koňom, ktorý bol tesne za ním, to nebolo veľmi rýchle. Tony vbehol do kríkov, do ktorých, ako dúfal, veľký kôň nemohol vojsť, ale mohol. Tony kľučkoval, aby zmiatol rytiera aj koňa. Ani to však nezabralo. Tony sa zrazu ocitol na rovine bez akýchkoľvek úkrytov. Bežal, ako najrýchlejšie vedel, ale kôň bol hneď za ním. Potom Tony spadol. Ani nerozmýšľal nad tým, či ho to bolí, len zavrel oči a premýšľal: "Môj čas vypršal."

"Prepáčte, ale čo sa to tu preboha deje?" 

Tony pomaly otvoril oči. Hlas nepochádzal od rytiera s veľkým mečom, ktorý chcel Tonyho zabiť, pretože si myslel, že Tony je drak. Bol to ženský hlas.  

Tony zdvihol zrak. Na vrchole vysokej veže stála veľmi krásna princezná s rukami v bok a so zvrašteným obočím.  

"Áno, priateľu, to s tebou hovorím. Čo to robíš?"  

Princezná ukázala na rytiera, ktorý zosadol z koňa. Ten na Tonyho ukázal mečom.  

"Dobrý deň, spravodlivá princezná, práve som zabíjal neuveriteľne krutého draka." 

Tony chcel niečo povedať, ale rytier už zdvihol meč, takže Tony vstal a dal sa na útek. Okolo princezninej veže a rytier ho horúčkovito prenasledoval. Tonyho nohy sa začali unavovať, ale rytier za ním stále bežal. Až kým sa neozval ťažký "náraz" a rytier zrazu povedal "Au!" a odrel si prilbu.  

"Čo to bolo?" zakričal na princeznú.  

"Bol to pomaranč, ktorý som ti hodil na hlavu. Očividne nevieš počúvať, takže musím použiť iné spôsoby, ako upútať tvoju pozornosť." 

Princezná ukázala na Tonyho.  

"Je to poník, nie drak." 

Rytier sa usmial a pokrútil hlavou.  

"Prepáč, že opravujem skutočnú princeznú, ale mýliš sa. Je to očividne drak." 
"Nie je." 

"Je." 

"Nie je." 

Tak to išlo ďalej a Tony rozmýšľal, či sa mu podarí vykĺznuť bez toho, aby ho videli, ale cestu mu zatarasil rytiersky veľký rozzúrený kôň.  

Potom sa zdalo, že princezná dostala nápad.  

"Pán rytier? Viete o najdôležitejšej úlohe rytiera? Dôležitejšiu ako lov drakov?" 

"Ehm... nie... myslím, že nie," zamrmlal rytier.  

"Áno, mal by si vedieť, že rytieri sa dvoria princeznám!" 

"Hm ... áno ... dvorenie ... čo to je?" 

Princezná si vzdychla.  

"Nie si najbystrejší rytier v kráľovstve, však? Dvorenie znamená, že ma musíš presvedčiť, aby som sa do teba zamilovala. Napríklad tým, že mi zaspievaš nádhernú pieseň." 

"Aha, už to chápem. Dobre, idem na to!" povedal rytier a začal si brnkať a ligotať, aby si rozohrial hlas.  

Princezná na Tonyho žmurkla.  

"Radšej by si mal ísť. Kam sa vlastne chystáš?" 

"Ďakujem, princezná. Znie to asi trochu hlúpo, ale v skutočnosti som na ceste do Dragovho hradu." 

Princezná vyzerala šokovane.  

"Drago? Drago je neuveriteľne divoký a chrlí oheň ...." 

Tony zdvihol kopyto do vzduchu.  

"Tu ťa zastavím. Viem, že Drago je divoký a tak ďalej. Ale sľúbil som si, že ho nájdem. Zbohom, krásna princezná. A ďakujem ti!"

Tony sa čo najrýchlejšie a najtichšie odplížil.  

"Aká krásna princezná," pomyslel si počas chôdze. Myslel na všetkých tých zábavných, milých a zvláštnych ľudí, ktorých počas svojho dobrodružstva stretol. Nindža strážiaci most, upír, ktorý sa vyhýbal svetlu A bál sa tmy, škaredá čarodejnica, zhovorčivý kovboj, pirátka Teresa a horár, ktorý chcel, aby všetko bolo súťažou.  

Bola to taká vzrušujúca cesta a on zažil viac ako kedykoľvek predtým v živote.  

Ale teraz nás čakala vážna vec. Tony nebol ďaleko od Dragovho hradu. Bol veľký a tmavý a zdalo sa, že zo strechy sem-tam vyšľahnú plamene.  

Tony sa zastavil. Bol ďaleko od domova. Možno by sa mal jednoducho otočiť? Vrátiť sa domov do školy pre poníky a do konca svojich dní klusať v kroku so všetkými ostatnými? Tony dlho premýšľal. Nie, nie, to by neurobil. Sľúbil si, že pôjde do sveta, nájde draka Draga a bude s ním bojovať. Tak to sa aj chystal urobiť. Všetci hovorili, že drak je naozaj krutý, takže by vlastne urobil svetu láskavosť. Keďže Drago bol neuveriteľne zúrivý a chrlil oheň, jedol ľudí a zvieratá a nemal rád kolu, bol zlý a taký silný, že dokázal zdvihnúť do vzduchu pirátsku loď a zhodiť ju do púšte! A mal veľmi nepríjemný dych. Pri boji sa pravdepodobne uchyľoval aj k špinavým trikom, pomyslel si Tony.  

Tony pokračoval, ale dosť pomaly. Zdalo sa, že jeho nohy by najradšej zostali tam, kde sú. Tony sa pozrel na svoje kopytá.  

"No tak, kamaráti, bude to v poriadku." 
 

Kráčal a kráčal a potom tam stál pri bráne do Dragovho hradu. Brána bola naozaj veľká a desivá a Tony si nebol istý, či chce vedieť, čo je na druhej strane. Ale aj tak zazvonil na zvonček. Stlačil ho celkom jemne, ale aj tak to znelo ako zvonenie tisícky veľkých zvonov.  

Potom počul ťažké kroky. Nasledovalo niekoho škrabanie na zámok. A potom sa vŕzgajúce dvere začali pomaly otvárať...

Tony zatajil dych. Dvere sa otvorili a ukázali draka Draga s veľkým úsmevom na tvári.  

"Ahoj, kto si? Chcel by si vojsť dnu? Si hladný, môžem ti urobiť popcorn?" 

Tony prestal zadržiavať dych a namiesto toho začal otvárať a zatvárať ústa.  

"Ach... no teraz... áno, vďaka, rád by som vošiel. A vlastne som celkom hladný." 
"Dobre, tak poď ďalej. Myslím, že mám v chladničke nejakú kolu, ak si smädný?" 

"Áno, prosím," povedal Tony.  

Drago Tonyho hrdo previedol po svojom hrade a zdalo sa, že je to naozaj milý chlapík. Tonymu sa to zdalo zvláštne. Nabral odvahu a opýtal sa: 

"Pýtam sa, Drago?" 
"Áno?" 

"Vlastne som si myslel, že si... divoký. A že nemáš rád kolu a podobné veci?" 

Drago sa zasmial.  

"Áno, to si myslí veľa ľudí. Hovoria škaredé veci, keď sa niečoho boja. Ja si myslím, že som krásna, ale vždy, keď niekoho stretnem, utečie, takže sa mi nikdy nepodarí povedať, že vôbec nie som divoká. Nikto ma tiež nikdy nepríde navštíviť. Ty si vlastne prvá návšteva, ktorú som kedy mala."  

"To je veľká škoda," povedal Tony vážne.  

Drago pokrčil plecami.  

"Tak to už býva. Ale na tom, že si drak, je aj veľa super vecí. Napríklad viem niektoré kúzelnícke triky! Dračia mágia je naozaj pekná. Chcel by si to predviesť?" 

Tony určite chcel.  

"Čo by si chcel, aby som vyčaroval? Rozhodnite sa vy." 

Tony sa na chvíľu zamyslel.  

"Zmrzlinu," navrhol. Bolo by super vidieť, ako sa zmrzlina objavuje vďaka kúzlu, a on tiež miloval zmrzlinu.  

"Skvelý nápad, ja tiež milujem zmrzlinu! Si pripravený?" 

Tony bol.  

"3-2-1, štart!" povedal Drago a mávol čarovnou paličkou.  

Objavila sa malá kúdolka dymu a na zemi ležal... bicykel.  

"Botheration. Počkaj, skúsim to ešte raz. 3-2-1, choď!" 

Drago znova mávol prútikom. A vyčaroval vysoký klobúk.  

"Myslím, že som vyšiel zo cviku, ale zvládnem to. Len chvíľu. 3-2-1, do toho!" 

Drago vyčaroval lampu. A veľa ďalších vecí. Dragovi sa v skutočnosti nikdy nepodarilo vyčarovať zmrzlinu, ale to nevadilo, pretože aj tak bolo zábavné sledovať jeho kúzelnícke triky. Drago a Tony chrúmali popcorn a pili kolu a mali sa naozaj fajn. Až kým sa Tony nepozrel na presýpacie hodiny vo svojom ruksaku. Piesok neustále ubúdal a nezostávalo veľa času. Dostal nápad! 

"Drago? Sme predsa priatelia, nie?" 

Drago si trochu odgrgol, takže mu z úst vyšľahol malý plamienok a Tony takmer stratil hrivu.  

"Ach, prepáč, ten plameň sa trochu ťažko ovláda. Ale áno: nepoznáme sa dlho, ale určite sme priatelia." 

"Mohol by si mi s niečím pomôcť?" 

"Samozrejme!" 

"Fantastické. Vďaka, Drago. Môžeš si zbaliť tašku, lebo musíme hneď odísť!" 

Drago a Tony začali kráčať.  

"Prečo musíme ísť až do školy pre poníky, Tony?" Drago sa spýtal.  

"Chcem povedať ostatným poníkom, aký je svet úžasný a čarovný. Jediné, čo chcú robiť, je klusať po zvyšok svojich dní. Vieš si predstaviť, že by si celý život musel robiť len to?" 

"Nie, pretože to znie neuveriteľne nudne." 

"Presne tak, Drago, a preto im musíme zabrániť, aby klusali celú večnosť! Mám nápad: Nemôžem si ti sadnúť na chrbát, aby si nás tam mohol dopraviť?" 

Drago sa zastavil a zrazu sa tváril vážne.  

"Nie, to je zlý nápad. Draci NIKDY nelietajú s nikým na chrbte. Je to pravidlo, že to nikdy nerobíme." 

Tony chvíľu postál.  

"No v tom prípade mám iný plán: Teda opačným smerom, ako som sa dostal do tvojho hradu." 

Drago si pískol. Často to robil, keď niekto povedal niečo múdre, čo Tony často robil. Tony sa medzitým prehrabával vo svojom batohuk. Našiel nejaké okuliare a falošné fúzy, ktoré dal Dragovi na nosenie.  

"Na čo to je?" spýtal sa Drago.  

"Musíme prejsť okolo rytiera, ktorý rád zabíja drakov, takže potrebuješ prestrojenie." 

"Rytiera!" Drago zakričal tak hlasno, až z neho vyšľahli plamene a spálili vrchol jedle.  

"Môže sa o to pokúsiť! Draci sa ničoho a nikoho neboja... možno okrem hadov. Ale nie rytierov!" 

Tony potľapkal Draga po pleci.  

"Samozrejme, že sa ničoho nebojíš, ale na boj s rytiermi naozaj nemáme čas. Musíme sa dostať domov, do školy pre poníky." 

Tony a Drago sa teda preplížili okolo rytiera, ktorý stále stál a spieval princeznej. Rytier však Tonyho ľstivé prestrojenie prezrel. Videl, že Drago je drak, a okamžite vytasil meč.  

"Skončil si, drak," zakričal.  

"To si myslíš?" povedal Drago a pripravil sa na boj. Rytier urobil to isté a s vytaseným mečom sa k nemu stále viac približoval. Tesne predtým, ako sa zrazili, princezná vykríkla tak hlasno, že sa rozbilo všetko sklo vo veži a Drago aj rytier zastali na mieste. Tony a princezná stáli medzi Dragom a rytierom.  

"Čo to robíte?" Tony sa spýtal.  

"On je drak a ja som rytier. Takže musíme bojovať," povedal rytier. 

"Prečo?" Tony sa spýtal. 

"Ako to myslíš? Ja som drak a on je rytier, takže musíme bojovať," povedal Drago.  

"Tak to je," povedali Drago a rytier spoločne, čo sa im obom zdalo dosť zábavné.  

"Milý rytier," zasiahla princezná. "Ako som pochopila, Tony Pony a Drago Dragon sa musia čo najskôr dostať domov do školy pre poníky." 

"Naozaj?" povedal rytier. 

"A tvoj spev sa ti daril," pokračovala. 

"Išlo?" opýtal sa rytier.  

"Áno!" povedala princezná.  

"Bola?" opýtal sa rytier.  

"Vidíš tam tú malú kaluž?" pokračovala princezná a ukázala na veľmi malú kaluž vody. Rytier sa vydal k kaluži, aby ju preskúmal.  

"To sú moje slzy, pretože ma veľmi dojala pieseň, ktorú si mi zaspieval." 

"Bola si?" povedal rytier. 

"Áno! Takmer si si získal moje srdce, a ak budeš pokračovať, mohli by sme spolu šťastne žiť až do konca našich dní." 

"Mohli by sme? To znie úžasne," povedal rytier.  

"Ešte si zaspievam, len čo vyriešim toho draka." 

"Nie! Nemôžem sa zamilovať do rytiera, ktorý chce bojovať s takým pekným drakom, ako je Drago," povedala princezná.  

Rytier sa pozrel na Draga a potom na princeznú. A potom na Tonyho a Draga.  

"Aj vy si myslíte, že dobre spievam?" spýtal sa. 

"Určite!" povedal Tony. 

"Nie, ty spievaš naozaj zle," povedal Drago.  

"Čo si to povedal?" vykríkol rytier a tvár mu opäť veľmi sčervenala.  

Tony rýchlo strčil Dragovi nohu do boku, aby pochopil, o čo ide. Drago si prečistil hrdlo.  

"No... možno teraz nespievaš príliš dobre, ale cvičenie robí majstra! Ak chceš získať princezninu ruku, asi bude lepšie, keď sa my dvaja nebudeme hádať, aby si mohol ďalej cvičiť spev." 

"Dobre zachránený Drago," zašepkal Tony. 

"Na chvíľu si sadnem a zavriem oči, lebo sa potrebujem uistiť o rytierovom životnom cieli. Je to boj s drakmi alebo získanie srdca princeznej?" Rytier si vzdychol a so zavretými očami si sadol k veži. Princezná žmurkla na Tonyho, ktorý sa obrátil na Draga: 

"Myslím, že sa vytratíme, Drago, a potom sa rytierova otázka zodpovie sama."  

Odišli z veže a nechali rytiera v pokoji premýšľať, zatiaľ čo princezná ho jemne hladila po líci, aby ho upokojila. Rytier si pomyslel, že je to celkom úžasné.