Zmeškali ste kapitolu?

Zachyťte našu rozprávku tu!

Kapitola 1

V Zázračnej krajine hore nad oblakmi bolo v Pony škole všetko tak, ako zvyčajne. Každý deň bol zvyčajne v Pony škole rovnaký. Keď si poník Tonny umýval zuby, povzdychol si, napravil si hrivu a vypláchol ústa. Všetko je presne tak ako včera, predvčerom a dokonca aj deň predtým. 

 

Vonku na dostihovej dráhe chodili všetky poníky dokola a dokola. Tak, ako to mali vo zvyku. Trénovali si klusanie a to Tonny nenávidel. Pretože nebol v klusaní príliš dobrý a bolo to podľa neho veľmi nudné.  

 

Tonny si pomyslel nahlas, niekedy to zvykol robiť: "V živote musí existovať aj niečo iné ako klusanie v takte." Zrazu narazil Tonny do poníka pred sebou, ktorý odrazu zastavil. 

 

"Čo si hovoril?" zakričali poníky Lonnie, Connie, Ronnie a všetky ostatné poníky zborovo. Tonny trochu očervenel, nechcel totiž, aby druhí počuli, čo si myslel. No, ale teraz sa to stalo.  

 

"Nikdy ste nerozmýšľali nad tým, že môžete existovať aj iné veci, ktoré sa dajú robiť než celý deň chodiť do taktu?" 

"Zobudiť sa, jesť, klusať, spať. Tak to je, a tak to vždy bolo," odvrkli mu iné poníky.  

"Ale, ak by som teraz chcel niečo iné?" skúsil Tonny.  

"Zobudiť sa, jesť, klusať, spať. Tak to je, a tak to vždy bolo," povedali poníky znova. A šli späť klusať. Avšak Tonny sa k nemu nepridal.  

 

Po chvíli si iné poníky všimli Tonnyho, ktorý odmietol ísť klusať a odrazu zastavili.  

"Prečo neklusáš?" 

"Nechce sa mi, chcem robiť niečo iné." 

Johnnie najsivší poník, ktorý bol najlepší v klusaní prišiel k Tonnymu.  

"A čo teda chceš?" 

"Chcem vidieť svet." 

"TO si priať nemôžeš!" 
"Prečo?" spýtal sa Tonny.  

"Tu v Pony škole vieš, čo dostaneš. Svet vonku je veľký, zlý a nebezpečný." 

"Na to prídem sám," odpovie Tonny.  

Nastalo úplné ticho. Johnnie sa uškrnul a zachichotal.  

"No tak teda nie, teda. Si tak odvážny? Možno by si sa mal hneď vydať von a ísť bojovať s drakom Dragom." 

Smiali sa hlasne druhé poníky. Všetci vedeli, že Drago je najnebezpečnejšie zviera na celom svete a vôbec nik sa neodvážil s ním bojovať.  

Tonny trochu sklesol.  

"Áno, to je presne to, čo spravím." 

 

Tonny si zbalil veci a vydal sa na cestu za tým nebezpečným drakom.  

Kapitola 2

Ak by mal byť Tonny teraz celkom úprimný, tak vydať sa von hľadať toho nebezpečného draka nebolo zrovna celkom múdre. To, čo sa sľúbilo, to sa musí dodržať. Obzvlášť ak to človek sľúbi sám sebe. Tak sa Tonny vydal na cestu von preskúmať všetko, čo sa len dá v Zázračnej krajine hore nad oblakmi.  

 

Tonny prechádzal takým tmavým a trochu strašidelným lesom. Po chvíli prišiel k mostu, ktorý viedol ponad rieku. Tonny dlho nerozmýšľal a vydal sa na most. Keď prechádzal cez most zrazu pred ním vybehol nindža. 

 

"Čo si myslíš, že robíš?" 

"Ja len prechádzam cez most," odpovie Tonny.  

"Takto to ale nejde. Ja som totižto strážca mosta," odpovie nindža a dôležito sa zatvári.  

"To je teda zaujímavé. Čo to znamená?" spýta sa Tonny.  

"To znamená, že strážim most. A starám sa o to, aby hocikto len tak cez neho neprešiel." 

Tonny trochu popremýšľal. On si nemyslel, že je "hocikto", on je Tonny, a je na ceste za dobrodružstvom.  

"Samozrejme, tak to nemôže byť. Môžeš ma pustiť cez most?" spýta sa Tonny.  

Nindža čudne pokrútil nosom.  

"Povedz mi, naozaj nevieš nič o strážcovi mosta?" 

"To teda neviem," priznal Tonny.  

"Je to prvýkrát, čo som mimo Pony školy, tak je toho veľa, čo neviem." 

Nindža potriasol hlavou.  

"Aby si mohol dostať povolenie prejsť cez most, musíš odpovedať na jednu ťažkú otázku, veľmi ťažkú otázku." 

"Tak teda, dúfam, že to dokážem," povedal Tonny.  

 

Tonny sa pozrel na nindžu a nindža sa pozrel na Tonnyho. Chvíľu nikto z nich nič nepovedal.  

"Aká je teda otázka?" 

"Hneď to bude jednu vymyslím. Nie je to tak často, že niekto tadiaľto prechádza, tak som trochu vyšiel z cviku."  

Tonny si sadne a trpezlivo čaká.  

 

Odrazu sa nindža preberie.  

"Tak! Už to mám za sebou. Je to veľmi ťažká otázka. Si pripravený?" 

Tonny prikývne.  

"Aká je tvoja... obľúbená farba?" 

"Ejha, no to je ťažká otázka," povie Tonny. "Aká je tvoja, nindža?" 

"Samozrejme čierna!" 

"Aha. Myslím, že mám najradšej bledočervenú. Alebo..., nepočkaj, oranžovú! Nie... zelenú. Hovorím zelenú." 

"Nemôžeš povedať všetky možné farby. Ja som strážca mosta a vyžadujem si jasnú odpoveď." 

"Zelená", povie Tonny rozhodným hlasom. 

"Tak môžeš ísť. Môžeš teda prejsť cez most," povie nindža. "Kam vlastne ideš?" 

"Hľadám draka Draga a budem s ním bojovať." 

Nindža hneď zbledol.  

"Tak to je teda zlý nápad, Drago je veľmi nebezpečný a chrlí oheň. Možno by si tu mal zostať tak mnou. Tak si môžeme hádzať nindžovské hviezdy a robiť iné nindžovské veci." 

Tonny sa usmial a pokrútil hlavou. 

"Je to od teba pekné nindža, ale ja som si sľúbil, že nájdem draka Draga a to aj spravím. Môže byť, že sa uvidíme inokedy." 

 



Kapitola 3

Pri rozhovore s nindžom a odpovedaní na otázku a všetko iné, Tonny tak strašne vyhladol, že sa rozhodol zjesť to, čo si zbalil.  

 

Našiel si miesto v lese, kde bol zopár veľkých kameňov, na ktorých sa dalo sedieť a kam svietilo slnko spomedzi vrcholkov stromov. Tonny si vybalil jedlo a zrovna, keď chcel zahryznúť do sendviča, začul niečo v kríku za sebou.  

 

"Pst!" 

Tonny pozeral na krík.  

"Pst!" zaznelo znova.  

Toto bolo teda čudné. Tonny sa zdvihol a šiel sa pozrieť poza krík. Bol tam vchod do jaskyne, z ktorej bolo vidieť dve žiariace oči.  

"Hmm ... ahoj?"  

Tonny ešte nikdy nevidel tiež čudné oči a nerozprával sa s niekym, kto sa skrýval v jaskyni, tak nevedel presne, čo má povedať.  

"Ahoj" zašepkal hlas zvnútra jaskyne.  

"Máš nejaké jedlo?" 

"Áno, mám. Nechceš vyjsť von na slnko, nech sa môžeme podeliť o moje jedlo," povedal Tonny. Znie to tak dobre mať trochu spoločnosti pri jedle.  

Oči sa priblížili k Tonnymu, a Tonny mohol teraz vidieť, že patria bledému štíhlemu upírovi.  

"To nejde. Ja som totižto upír," odpovie. 

"Dobre", odpovie Tonny.  

"My neznesieme svetlo, vôbec žiadne svetlo. Takže cez deň nemôžem ísť von a hľadať jedlo, a trochu sa bojím tmy, čiže nemôžem ísť veľmi von ani cez noc.  

"Nie, do čerta. Áno, tak to je. Keď však budeš sedieť v tieni po stromom, tak môžem sedieť pri tebe na slnku a podelíme sa o moje jedlo. Mám sendvič a mandarínky aj všeličo iné," povie Tonny.  

Tak si trochu sadli a vychutnávali si svoje jedlo.  

"Ja som na ceste a hľadám draka Draga. Vieš ktorou cestou sa mám vydať? spýta sa Tonny.  

Upírovi skoro zabehla polovica banánu v krku.  

"Draga? Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je aj ľudí aj zvieratá. Od toho sa drž ďalej!" 

"Áno, to hovoria ľudia. Ja ho chcem nájsť aj tak," odpovedal Tonny.  

"Aha, tak tadiaľ," povedal upír a ukázal prstom ďalej do lesa.  

"Ďakujem. Možno sa znovu uvidíme," povedal Tonny, postavil sa, vzal si svoj ruksak a išiel ďalej do lesa.  

 

Tonny nezašiel ďaleko, než začal ľutovať, že nezostal doma v bezpečnej Pony škole. Bola väčšia a väčšia tma a hmla. Zrazu začul chrapot a zachrípnutý smiech. Rovno pred sebou ... 





Kapitola 4

Tonny pocítil chlad po celom chrbte, keď v tmavom lese začul chrapot a zachrípnutý smiech. Tiež poníky majú dlhý chrbát, čiže to bol skutočný chlad. 

 

"Čo to môže byť? Môžem sa otočiť? rozmýšľal Tonny, ale skôr než si odpovedal stála pre ním bosorka.  

Bosorka sa smiala nahlas a strašidelne.  

"Kamarát, okolo neprejdeš!" 

"Ale..." pokúsil sa Tonny, no bosorka ho prerušila, skôr než stihol povedať viac.  

"Nie skôr ako mi dáš všetky tvoje veci!" 

"No, dobre, teda," povie Tonny a dá si dolu ruksak.  

"Čo ... Čo to robíš?" povie bosorka.  

"Dávam ti všetky svoje veci?" 

"Takto to nefunguje! Musíš protestovať a odmietať, a ja sa ti budem vyhrážať, že ťa začarujem na kameň alebo pumpu na bicykel alebo niečo iné škaredé!" 

"Aha ... " povie Tonny.  

"Áno, prepáč toto je prvýkrát, čo som tu v lese a je to aj prvýkrát, čo som natiahol bosorku. Tak celkom neviem ako sa to robí. Ak je však pre teba dôležité, aby si dostala všetky moje veci tak si ich môžeš vziať. V žiadnom prípade nemám chuť byť začarovaný na pumpu na bicykel." 

 

Tonny začal vykladať veci z tašky. Jeho šál, poznámkový blok, meč a všeličo iné.  

"Tu." Tonny podal veci bosorke, ale ona nahnevane pokrútila hlavou.  

"Teraz ich už nechcem, ak to má byť takto." 

Tonny si všimol, že bosorka bola trochu čudná. Pokrčil plecami a začal si znovu baliť tašku. Zápasil s tým, aby mu zmestili všetky veci, tak poznamenal.  

"Možno by si mi mohla pomôcť. Som na ceste za drakom Dragom, aby som sa s ním pobil. Poznáš cestu, pretože ja ju nepoznám." 

Bosorka prevrátila oči nahor.  

"Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je ľudí, zvieratá a nemá rád sódu! Nie je to hrozné?"  

"Áno. Veľmi sa mi to páči. Sľúbil som si však, že ho nájdem. Tak, môžeš mi povedať cestu?" pýtal sa Tonny.  

Bosorka sa znovu zasmiala svojim odporným bosoráckym smiechom.  

"Áno, môžem. "Nie však skôr ako mi dáš všetky tvoje veci!" 
"Ale..." povie Tonny.  

"Žiadne ale nie je. Nedal si mi všetky tvoje veci, preto ti neukážem cestu." 

Bosorka sa znovu zasmiala, otočila sa a šla svojou cestou.  

 

Tonny si povzdychol. Nerozumel tomu, čo spravil zle. Práve ukladal mnoho vecí späť do tašky, aby zapol zips, keď vtom si všimol niečo v taške, čo do nej nevložil. Boli to presýpacie hodiny a zoznam. Tonny otvoril zoznam. Bol od Jonnieho, najsivšieho poníka, ktorý bol najlepší v klusaní v Pony škole.  

 

 

 

V liste bolo napísané:  

"Pre Tonnyho. " Rozumiem, že by si išiel rád von a videl viac Zázračnej krajiny hore nad oblakmi. Tvoje miesto je však medzi poníkmi a vždy sa môžeš vrátiť. Ak budeš späť v Pony škole, skôr ako vyprší čas v presýpacích hodinách, môžeš byť na Pony prehliadke, kde budeme spolu všetci vyučení poníci. Ak to nestihneš, už nebudeš nikdy viac súčasťou spoločenstva poníkov." 

Tonny list poskladal, pozrel sa na presýpacie hodiny a prehltol.



Kapitola 5

Tonny šiel, šiel a šiel. A súčasne premýšľal do čoho sa vlastne pustil. Najradšej by sa otočil a šiel späť do Pony školy na veľkú Pony prehliadku. Tonny však chcel vidieť zo sveta viac najmä keď si sľúbil, že nájde draka Draga. Tak to musí spraviť. Potom sa bude ponáhľať domov na Pony prehliadku, aby nezmeškal všetkých svojich priateľov.  

 

Zatiaľ, čo sa Tonny venoval svojim myšlienkam dostal sa zrazu z tmavého lesa na pláž. Zrazu k nemu spoza veľkého kameňa pribehol kovboj.  

"Ahoj, kamoš!" 

"Ahoj," odpovedal Tonny. 

"Áno, ja som kovboj," povedal. 

"Áno, to som si všimol kvôli tvojmu kovbojskému klobúku, kovbojským čižmám a šerifskej hviezde," povie Tonny.  

"Aha, áno." 

"Môžeš mi pomôcť?" spýta sa Tonny.  

"Hľadám draka Draga a nepoznám cestu. Vieš, kde býva?" 

"Ach, Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň, je ľudí aj zvieratá a nemá rád sódu. A je zlý!"  

Tonny prikývne.  

"Áno, to som počul, ale aj tak ho chcem nájsť. Vieš, kde býva? Môžeš mi to povedať, trochu sa ponáhľam." 

"Ach, viem kde býva. Môžem ti však najprv porozprávať jeden príbeh? Mám rád príbehy!" 

 

"Skutočne nemám čas..." začal Tonny, ale kovboj len pokračoval:  

"Už to bude veľa rokov, čo som šiel na koni celou cestou naprieč Amerikou, pretože som sa zamiloval do peknej hľadačky zlata, ktorá cestovala na Aljašku, aby vykopala zlato.Aj ja som chcel ísť na Aljašku, ale nešlo to, nakoniec dostal môj kôň defekt už po dvoch dňoch. A tak ..."  

Tonny sa ho pokúsil prerušiť viackrát, ale kovboj len rozprával a rozprával. Nedalo sa ho zastaviť. Konečne príbeh skončil. Tonny bol nedočkavý a poberal sa preč:  

"Pekný príbeh. Ale hovorili sme o Dragovi ..." 

 

Kovboj ho znova prerušil.  

"Áno, áno to ti poviem. Nechceš však najprv vidieť moje veci? Pozri sa, mám skákaciu loptu, nožničky, jojo a vedro a ..." 

Tonny skúšal kovboja zastaviť, ale ten len ďalej hovoril o svojich veciach. Keď už konečne skončil, Tonny rýchlo povedal: 

"Mám skutočne naponáhlo, môžeš mi povedať, ktorou cestou mám ísť, aby som našiel Draga?" 

"Áno, áno, ale nezahráme si najskôr hru? Mám aj piškvôrky aj Človeče nehnevaj sa a šach a nejaké hracie karty a ..." 

Kovboj rozprával a rozprával. Tonny ho prerušil hlasným hlasom: 
"Musím ísť ďalej!"  

 

Tonny začal rýchlo kráčať preč z pláže. Nevedel presne kde je, ani kam má ísť, ale každopádne bol na ceste.  

 

Keď Tonny kráčal už chvíľu, pláž sa zmenila na púšť. Veľká teplá púšť plná piesku. Tonny zastavil a pozrel sa okolo seba. Jediné, čo mohol vidieť bol piesok a ešte viac piesku. Možno naozaj zablúdil. Zrazu zaostril pohľad. Čo je to tam na horizonte? Pirátska loď? 

Kapitola 6

 Tonny išiel k pirátskej lodi. Ísť po piesku bolo náročné a nohy mal ťažké. Išiel už celý deň. Bol takmer už pri lodi, keď niečo zrazu poriadne buchlo. Niečo ťažké pristálo hneď vedľa Tonnyho. Delová guľa. 

"Prestaň strieľať, chcem sa len niečo spýtať," zakričal Tonny a dúfal, že niekto ho počul. Zachrípnutý hlas mu odpovedal.  

"Jaj, prepáč, to je zo zvyku. My piráti radi strieľame z kanónov po ľuďoch." 

"Ty si pirát?" spýtal sa Tonny zvedavo a prišiel bližšie. Hore na palube pirátskej lode stálo dievča s klapkou na jednom oku, veľkou šabľou, náušnicou v uchu, DVOMI drevenými nohami a papagájom na pleci.  

"Či som pirátka? To ti teda hovorím, že som. Som Frida Hrozná, vládnem tu siedmim moriam, morskému diablovi, som známa a obávaná od Severného pólu až po Mys dobrej nádeje." 

"Wau. Paráda," povie Tonny.  

"Ale nemôžem prestať myslieť na to, prečo stojí tvoja loď uprostred púšte?" 

 

Frida Hrozná vyzerala zrazu trochu nahnevane.  

"A prečo si ty v púšti?" 

Tonny odpovedal: 
"To je preto, lebo som zablúdil. Som na láske draka Draga, ale neviem, ktorým smerom mám ísť." 

Frida Hrozná od prekvapenia vyvalila oči.  
"To je teda hlúpy nápad. Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je ľudí aj zvieratá, a nemá rád sódu. Je zlý a je tak silný, že zdvihol pirátsku loď a hodil ju do púšte." 

 

Tonny prehltol. Vyzerá to tak, že Drago je horší a horší, čím viac o ňom počuje.  

Frida dôrazne prikývla:  
"Áno, tak to bolo. Drago jednoducho hodil moju loď sem, a teraz sa nemôžem dostať na sedem morí a plieniť. 

Watashi wa kyandî ga hoshîdesu," zaškrečal zrazu papagáj vystrašene.  

"Ejha, tvoj papagáj vie hovoriť?" 

"Áno," hrdo odpovedala Frida.  

"Čo to hovorí?" 

"To neviem, on hovorí len po japonsky." 

"Aha," povedal Tonny trochu sklamane. "A Drago? Vieš, kde býva?" 

"Áno, pôjdeš tadiaľ," povedala Frida a ukázala prstom.  

 

Tonny poďakoval a pokračoval v ceste. Išiel a rozmýšľal, že tentokrát to šlo pomerne hladko s ukázaním cesty, keď vtom začalo fúkať. Najprv veľmi, potom ešte viac a nakoniec prišlo tornádo a Tonnyho zdvihlo do vzduchu a vrtelo dokola a dokola.



Kapitola 7

Tonny sa vrtel v tornáde rýchlosťou a silou, ktorú predtým nezažil. Okolo Tonnyho sa vrtelo všeličo iné - cukor, knihy, kúsky puzzle, truhlica a tisíc iných vecí. Tonny sa najviac sústredil na to, aby ho neudrelo niečo do hlavy, ale pokúsil sa aj pohľadať niečo čoho by sa mohol pevne chytiť.  

 

Odrazu prestalo fúkať, a vtom sa Tonnymu podarilo chytiť sa gumeného člnu, ktorý letel okolo neho. Tonny a gumený čln spadli s poriadnym šplechom dolu do rieky. 

 

"Ejha, tak toto mohlo skončiť poriadne škaredo," pomyslel si Tonny, ale všimol si, že gumený čln sa plavil dosť rýchlo. Rýchlejšie a rýchlejšie. Rovno pred ním bol vodopád. Tonny sa zúfalo pokúšal so svojimi kopýtkami pádlovať k brehu, ale akokoľvek veľa pádloval, vodopád sa blížil veľkou rýchlosťou. Tonny zavrel oči a samozrejme odpadol.  

 

Keď Tonny otvoril oči, bol gumený čln vyhodený na breh. Tonny bol mokrý od hlavy po päty a všetky jeho veci ležali okolo neho na tráve. Mal však stále svoje presýpacie hodiny, najdôležitejšie zo všetkého. Bol nažive.  

 

"Čo tam ležíš a hľadáš?" zaznel zrazu hlas. Za Tonnym stál vysoký muž s veľmi veľkými rukami, ešte väčšou bradou, s lanom a lezeckou výbavou visiacou všade.  

"Ach, to je dlhý príbeh, ale som vlastne na ceste na Dragov zámok. Vieš kde to je?" 

Veľký muž pokrútil hlavou.  

"Znie to ako hlúpy nápad. Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň, a je ľudí aj zvieratá, a nemá rád sódu. Je zlý a je tak silný, že zdvihol pirátsku loď a hodil ju do púšte. Má veľmi odporný dych." 

Tonny ho hneď prerušil.  

"Áno, áno, to som už počul .. už mnohokrát predtým. Vieš však, kde býva Drago?" 

"Ukážem ti to. Musíme len vyjsť na vrch kopca a tam ti ukážem. Ale budeme súťažiť v lezení. 1-2-3 teraz!" 

Tonny sa pozrel hore na vrch kopca a ukázal smerom na schody. 

"Nemôžeme ísť po schodoch?" 

Nik neodpovedal, súťaživý muž už začal šplhať po kopci nahor. Tonny pokrčil plecami a vyšiel hore po schodoch. Na ceste našiel jabloň a pozbieral si pekné červené jabĺčka. Trochu si aj zdriemol a pískal si spolu s jedným vtáčikom, skôr ako sa dostal na vrchol. 

 

Tonny si počkal polhodinu a vychutnával si slnko, zatiaľ kým muž spotený a udychčaný vyliezol celkom hore na vrch. Keď tam prišiel bol veľmi nahnevaný. 

"Ako si sa dočerta dostal hore predomnou?" 

Tonny mu to práve chcel vysvetliť, že on len išiel po schodoch a bolo to omnoho šikovnejšie ako liezť, ale muž ho prerušil.  

"Tak zlezieme znovu dolu a uvidíme, kto príde prvý." 

Tonny si to rýchlo premyslel.  

"Dobre, ale najprv mi ukáž kde je Dragov zámok." 

"Dobre, dobre. Tam!" povedal muž a ukázal prstom a začal obrovskou rýchlosťou ležať nadol. Tonny pokrútil hlavou a začal klusať tým smerom, ktorý mu muž ukázal. Smerom k veľkému, tmavému zámku ...





Kapitola 8