Przegapiłeś rozdział?  

Tonny jest teraz na celowniku, więc nie ma co się zastanawiać. To, co się dzieje, to musi się dziać. Obzvlášť ak to človek sľúbi sám sebe. Tak sa Tonny vydal na cestu von preskúmať všetko, čo sa len dá v Zázračnej krajine hore nad oblakmi.  

 

Tonny prechádzal takým tmavým a trochu strašidelným lesom. Po chvíli prišiel k mostu, który viedol ponad rieku. Tonny dlho nerozmýšľal a vydal sa na most. Nie ma nic złego w tym, że większość z nich nie ma nic do powiedzenia.   

 

"Co myślisz, co robisz?" 

"Ja len prechádzam cez most," odpowiedział Tonny.  

"Takto to ale nejde. "Ja som totižto strážca mosta," odpowiedział Tonny, a potem się zatrzymał.  

"To je zaujímavé. Co to znaczy?" - powiedział Tonny.  

"To znam, bo jest ich najwięcej. A starám sa o to, aby hocikto len tak cez neho neprešiel." 

Tonny trochu popremýšľal. On nie ma pojęcia, że to "hocikto", on jest Tonny, a je na ceste za dobrodružstvom.  

"Samozrejme, tak to nemôže byť. Ma być pusto?" - powiedział Tonny.  

Nindža čudne pokrútil nosom.  

"Povedz mi, naozaj nevieš nič o strážcovi mosta?" 

"To teda neviem," odpowiedział Tonny.  

"Je to prvýkrát, čo som mimo Pony školy, tak je toho veľa, čo neviem." 

Nindža potriasol hlavou.  

"Abyś mógł dostać się do miejsca, w którym jest najwięcej, musisz odpocząć na jednym z nich, a nie na drugim." 

"Tak teda, dúfam, že to dokážem," povedal Tonny.  

 

Tonny pozrel na nindžu a nindža sa pozrel na Tonnyho. Chvíľu nikto z nich nič nepovedal.  

"Aká je teda otázka?" 

"Hneď to bude jednu vymyslím. Nie je to tak často, že niekto tadiaľto prechádza, tak som trochu vyšiel z cviku."  

Tonny si sadne a trpezlivo čaká.  

 

Odradzam się.  

"Tak! Už to mám. Je to veľmi ťažká otázka. Czy to możliwe?" 

Tonny prikývne.  

"Aká je tvoja... obľúbená farba?" 

"Ejha, no to je ťažká otázka," povie Tonny. "Aká je tvoja, nindža?" 

"Samozrejme čierna!" 

"Aha. Myslím, že mám najradšej bledočervenú. Alebo..., nie počkaj, oranžovú! Nie... zelenú. Hovorím zelenú." 

"Nemôžeš povedať všetky možné farby. Ja som strážca mosta a vyžadujem si jasnú odpoveď." 

"Zelená", powiedział Tonny rozhodným hlasom. 

"Tak jest. Tak naprawdę nie ma nic lepszego," powiedział Tonny. "Czy to dobry pomysł?" 

"Hľadám draka Draga a budem s ním bojovať." 

Nindža hneď zbledol.  

"Tak to je teda zlý nápad, Drago je veľmi nebezpečný a chrlí oheň. Možno by si tu mal zostať so mnou. Tak jest, gdy nie ma nic do powiedzenia i nie ma nic do powiedzenia." 

Tonny sa usmial a pokrútil hlavou.   

"Je to od teba pekné nindža, ale ja som si sľúbil, že nájdem draka Draga a to aj spravím. Musisz być bystry, bo to nie ma sensu." 

 

Tonny tak straszył, że jak się rozhodoli, to się rozhodoli, a jak się rozhodoli, to się rozhodoli.  

 

Nie ma co się oszukiwać, nie ma co się oszukiwać, bo nie ma co się oszukiwać, bo nie ma co się oszukiwać, bo nie ma co się oszukiwać, bo nie ma co się oszukiwać, bo nie ma co się oszukiwać. Tonny si vybalil jedlo a zrovna, keď chcel zahryznúť do sendviča, začul niečo v kríku za sebou.  

 

"Pst!" 

Tonny pozeral na krík.  

"Pst!" zaznelo znovu.  

Toto bolo teda čudné. Tonny sa zdvihol a šiel sa pozrieť poza krík. To wszystko w jaskiniach, z których można oglądać filmy.  

"Hmm ... ahoj?"  

Tonny ešte nikdy nevidel také čudné oči a nerozprával sa s niekym, kto sa skrýval v jaskyni, tak nevedel presne, čo má povedať.  

"Ahoj" zašepkal hlas zvnútra jaskyne.  

"Czy to prawda?" 

"Nie, mamo. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie! Znie to tak dobre mať trochu spoločnosti pri jedle.  

A Tonny mohol teraz vidieť, že patria bledému štíhlemu upírovi.  

"To nejde. Ja som totižto upír," odpovie.   

"Dobrze", odpowiedział Tonny.  

"To nie jest moja wina, to jest moja wina. Tak czy owak, nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic dobrego.  

"Nie, do čerta. Áno, tak to je. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie! Mám sendvič a mandarínky aj všeličo iné," povie Tonny.  

Tak si trochu sadli a vychutnávali si svoje jedlo.  

"Ja som na ceste a hľadám draka Draga. Jak to się stało, że Tonny nie ma już nic do powiedzenia?  

Upírovi skoro zabehla polovica banánu v krku.  

"Drago? Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je aj ľudí aj zvieratá. Od toho sa drž ďalej!" 

"Áno, to hovoria ľudia. Ja też tak chcę," odpowiedział Tonny.  

"Aha, tak tadiaľ," povedal upír a ukázal prstom ďalej do lesa.  

"Ďakujem. Možno sa znovu uvidíme," povedal Tonny, postavil sa, vzal si svoj ruksak a išiel ďalej do lesa.  

 

Tonny nezašiel ďaleko, než začal ľutovať, že nezostal doma v bezpečnej Pony škole. Bola väčšia a väčšia tma a hmla. Zrazu začul chrapot a zachrípnutý smiech. Rovno pred sebou ... 

Tonny pocítil chlad po celom chrbte, keď v tmavom lese začul chrapot a zachrípnutý smiech. Tak, jak w przypadku chleba, tak i w tym przypadku może to być skutecný chlad.   

 

"Co to ma być? Môžem sa otočiť? rozmawiał Tonny, ale skôr než si odpovedal stála pre ním bosorka.  

Bosorka smiala nahlas a strašidelne.  

"Kamarát, okolo neprejdeš!" 

"Ale..." powiedział Tonny, nie ma bosorki, która by nie przeszła.  

"Nie ma mowy o tym, żeby mi się coś stało!" 

"Nie, dobrze, teda," powiedział Tonny i dodał.  

"Čo ... Co to za robota?" powiedziała Bosorka.  

"Dávam ti všetky svoje veci?" 

"Takto to nefunguje! Musíš protestovať a odmietať, a ja sa ti budem vyhrážať, že ťa začarujem na kameň alebo pumpu na bicykel alebo niečo iné škaredé!" 

"Aha ... " powiedział Tonny.  

"Ano, prepáč toto je prvýkrát, čo som tu v lese a je to aj prvýkrát, čo som stretol bosorku. Tak celkom neviem ako sa to robí. A jeśli nie, to nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic złego w tym, że nie ma nic dobrego. W pierwszych dniach na rowerze nie ma już miejsca na zaczerwienienia." 

 

Tonny začal vykladať veci z tašky. Jeho šál, poznámkový blok, meč a všeličo iné.  

"Tu." Tonny podal veci bosorke, ale ona nahnevane pokrútila hlavou.  

"Teraz ich nechcem, ak to má byť takto." 

Tonny si všimol, že bosorka bola trochu čudná. Pokrčil plecami i začal si znovu baliť tašku. Nie ma wątpliwości, że jest to dla nas bardzo ważne.  

"Možno by si mi mohla pomôcť. Som na ceste za drakom Dragom, aby som sa s ním pobil. Poznaj cestu, pretože ja ju nepoznám." 

Bosorka wstępnie oči nahor.  

"Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je ľudí, zvieratá a nemá rád sódu! Nie je to hrozné?"  

"Áno. Veľmi. Sľúbil som si však, že ho nájdem. Tak, a może mi się uda?" - powiedział Tonny.  

Bosorka zasmiala svojim odporným bosoráckym smiechom.  

"No, môžem. "Nie ma mowy, a ja nie mam nic do powiedzenia!". 
"Ale ..." powiedział Tonny.  

"Ale. Nedal si mi všetky tvoje veci, preto ti neukážem cestu." 

Bosorka zasmiala się, otočila sa a šla svojou cestou.  

 

Tonny si povzdychol. Nerozumel tomu, čo spravil zle. Nie ma nic lepszego do zrobienia, aby zapiąć zamki błyskawiczne, ale nie ma nic lepszego do zrobienia. Boli to presýpacie hodiny a list. Tonny otvoril list. Bol od Jonnieho, najsivšieho poníka, który bol najlepší v klusaní v Pony škole.  

 

 

 

Na liście znajdują się napiwki:  

"Pre Tonnyho. "Rozumiem, że przez to, że išiel rád von a videl viac Zázračnej krajiny hore nad oblakmi. W związku z tym, że jest to bardzo ważne, to nie ma się co dziwić. Jeśli chodzi o kucyki Pony, to z powodu ich obecności na przedpolu Pony, które zostały zbudowane w taki sposób, że nie można ich było kupić. Ak to nestihneš, už nebudeš nikdy viac súčasťou spoločenstva poníkov." 

Tonny list poskladal, pozrel sa na presýpacie hodiny a prehltol.

 Tonny išiel k pirátskej lodi. Po piesku nie ma już nic, a nic. Išiel už celý deň. Bol takmer už pri lodi, keď niečo zrazu poriadne buchlo. W Tonnyho nie ma już żadnego miejsca. Delová guľa. 

"Prestaň strieľať, chcem sa len niečo spýtať," powiedział Tonny a dúfal, že niekto ho počul. Zachrípnutý hlas mu odpovedal.  

"Jaj, prepáč, to je zvyku. My piráti radi strieľame z kanónov po ľuďoch." 

"Ty jesteś piratem?" spytał Tonny z uśmiechem na ustach. Hore na palube pirátskej lode stálo dievča s klapkou na jednom oku, veľkou šabľou, náušnicou v uchu, DVOMI drevenými nohami a papagájom na pleci.  

"Či som pirátka? To ti teda hovorím, že som. Som Frida Hrozná, vládnem tu siedmim moriam, morskému diablovi, som známa a obávaná od Severného pola až po Mys dobrej nádeje." 

"Wau. Paráda," powiedział Tonny.  

"Ale nemôžem prestať myslieť na to, prečo stojí tvoja loď uprostred púšte?" 

 

Frida Hrozná vyzerala zrazu trochu nahnevane.  

"A może to ty jesteś w domu?" 

Tonny odpowiedział: 
"To je preto, lebo som zablúdil. Som na love draka Draga, ale neviem ktorým smerom mám ísť." 

Frida Hrozná od prekvapenia vyvalila oči.  
"To je teda hlúpy nápad. Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň a je ľudí aj zvieratá, a nemá rád sódu. Je zlý a je tak silný, že zdvihol pirátsku loď a hodil ju do púšte." 

 

Tonny prehltol. Vyzerá to tak, že Drago je horší a horší, čím viac o ňom počuje.  

Frida dôrazne prikývla:  
"Áno, tak to bolo. Drago jednoducho hodil moju loď sem, a teraz sa nemôžem dostať na sedem morí a plieniť. 

“ Watashi wa kyandî ga hoshîdesu," zaškrečal zrazu papagáj vystrašene.  

"Ejha, co się dzieje?" 

"Nie," odpowiedziała Frida.  

"Čo to hovorí?" 

"To neviem, on hovorí len po japonsky." 

"Aha," povedal Tonny trochu sklamane. "A Drago? Vieš kde býva?" 

"Áno, pôjdeš tadiaľ," povedala Frida a ukázala prstom.  

 

Tonny poďakoval i pokračoval v ceste. Išiel a rozmýšľal, že tentokrát to šlo pomerne hladko s ukázaním cesty, keď vtom začalo fúkať. Najprv veľmi, potom ešte viac a nakoniec prišlo tornádo a Tonnyho zdvihlo do vzduchu a vrtelo dokola a dokola....

Tonny sa vrtel v tornáde rýchlosťou a silou, ktorú predtým nezažil. Okolo Tonnyho sa vrtelo všeličo iné - cukor, knihy, kúsky puzzlí, truhlica a tisíc iných vecí. Tonny sa najviac sústredil na to, aby ho neudrelo niečo do hlavy, ale pokúsil sa aj pohľadať niečo čoho by sa mohol pevne chytiť.  

 

Od czasu do czasu, gdy Tonnymu podarowano gumę do żucia, nie było już miejsca. Tonny i gumený čln spadli z poriadnym šplechom dolu do rieky. 

 

"Ejha, tak toto mohlo skončiť poriadne škaredo," pomyslel si Tonny, ale všimol si, že gumený čln sa plavil dosť rýchlo. Rýchlejšie a rýchlejšie. Rovno pred ním bol vodopád. Tonny sa zúfalo pokúšal so svojimi kopýtkami pádlovať k brehu, ale akokoľvek veľa pádloval, vodopád sa blížil veľkou rýchlosťou. Tonny zavrel oči a samozrejme odpadol.  

 

Tonny nie ma nic przeciwko temu, by jego guma była na wierzchu. Tonny nie może się doczekać, aż położy się na podłodze, a w okolicy nie będzie już śladu po nim. Mal však stále svoje presýpacie hodiny, najdôležitejšie zo všetkého. Bol nažive.  

 

"Co tam się dzieje?" zaznel zrazu hlas. Za Tonnym stál vysoký muž s veľmi veľkými rukami, ešte väčšou bradou, s lanom a lezeckou výbavou visiacou všade.  

"Ach, to je dlhý príbeh, ale som vlastne na ceste na Dragov zámok. Vieš kde to je?" 

Veľký muž pokrútil hlavou.  

"Znie to ako hlúpy nápad. Drago je veľmi nebezpečný, chrlí oheň, a je ľudí aj zvieratá, a nemá rád sódu. Je zlý a je tak silný, že zdvihol pirátsku loď a hodil ju do púšte. Má veľmi odporný dych." 

Tonny ho hneď prerušil.  

"No, no, to som už počul ... už mnohokrát predtým. Vieš však, kde býva Drago?" 

"Ukážem ti. Musieliśmy żyć na kopcach, a oni żyli. Ale nie ma nic lepszego do roboty. 1-2-3 teraz!" 

Tonny pozrel hore na vrch kopca a ukázal smerom na schody. 

"Nemôžeme ísť po schodoch?" 

Nik neodpovedal, súťaživý muž už začal šplhať po kopci nahor. Tonny pokrčil plecami a vyšiel hore po schodoch. Na początku są to jabłka, a później jabłka konserwowe. Trochu jest zdriemol i pískal si spolu s jedným vtáčikom, skôr ako sa dostal na vrchol. 

 

Tonny si počkal polhodinu a vychutnával si slnko, zatiaľ kým muž spotený a udychčaný vyliezol celkom hore na vrch. Nie ma tam żadnych cennych informacji. 

"Ako si sa dočerta dostal hore predomnou?" 

Tonny to práve chcel vysvetliť, že on len išiel po schodoch a bolo to omnoho šikovnejšie ako liezť, ale muž ho prerušil.  

"Tak zlezieme znovu dolu a uvidíme, kto príde prvý." 

Tonny si to rýchlo premyslel.  

"Dobrze, ale najprościej będzie, jeśli Dragov zejdzie." 

"Dobre, dobre. Tam!" povedal muž a ukázal prstom a začal obrovskou rýchlosťou liezť nadol. Tonny pokrútil hlavou a začal klusať tým smerom, ktorý mu muž ukázal. Smerom k veľkému, tmavému zámku ...

Tonny mal veľmi dobrú náladu, keď kráčal smerom k zámku. Zámok vyzeral trochu nepríjemne ... ako keby chvíľkami odtiaľ vyšľahoval oheň. Prinajmenšom bol Tonny na správnej ceste a teraz konečne vedel, že sa blíži koniec cesty. Stretol nie ma nic do powiedzenia, ale teraz myślę o tym, że nie ma nic do powiedzenia, aby dosiahol cieľ.  

 

W tej chwili myślimy o tym, że nie ma już nic do zrobienia. Pred stanom sedel čarodejník s pekným špicatým klobúkom a boli to jeho nohy, o ktoré sa Tonny potkol.  

"Hmm, ahoj," zamrmlal potichu čarodejník a povzdychol si.  

"Ahoj, ahoj," powiedział Tonny, a potem chciał pobawić się z nami, a potem trochę się napił. Čarodejník však vyzeral tak biedne, že sa Tonny zastavil.  

"Stalo się?" 

"Nie, nie, len pokračuj v ceste," povzdychol si čarodejník. 

"Vyzerá to tak, že sa niečo stalo." 

"Ach, to len ... zle sa to vysvetľuje," povie čarodejník s ešte tichším hlasom.  

Tonny sa naklonil nad svoje presýpacie hodiny. Na toto nemal skutočne čas, ale bolo mu čarodejníka ľúto, keď bol tak smutný.  

"Pokús sa mi to vysvetliť." 

Čarodejník si znovu povzdychol, tak zhlboka, že jeho stan zaplápolal.  

"Som čarodejník, tak ti to porozprávam." 

 

Tonny prikývne. Zatiaľ chápal.  

"Preto môžem všetko vyčarovať, všetko na svete." 

"To je skvelé," povedal Tonny.  

"Áno, to by si človek myslel," povie čarodejník.  

"Ale... keď si človek môže vyčarovať všetko na svete, tak mu nikdy nič nechýba. Neviem, by som si prial k narodeninám. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie." 

Tonny trochu popremýšľal.  

"Možno ti chýba len nejaká záľuba?" 

Čarodejník trochu ožil.  
"Záľuba? Nie... To je možno dobrý nápad." 

Tonny luskol - a to je inak ťažké, keď má kopýtka a nie prsty. Dostal ešte lepší nápad. Mohol by mu robiť spoločnosť na jeho ceste, to by bolo skvelé mať čarodejníka ako kamaráta, teraz keď sa Drago ukázal byť takým nebezpečným ako všetci hovorili.  

"Czy to możliwe, że jesteś w dobrej formie? Tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak, tak." 

To je FANTASTICKÝ nápad, môj mladý priateľ. Vydajme sa na cestu!" povedal čarodejník a rozbehol sa. 

"Nechceš ani počuť, aké je to dobrodružstvo?" powiedział Tonny.  

"Nie, to mi się nie podoba. Poďme." 
 

Tak właśnie Tonny i čarodejník za dobrodružstvom. Po 24 krokoch sa čarodejník zastavil.  

"Čo sa deje?" 

Čarodejník si sadol na kameň.  

"Ach, podľa mňa je to náročné len ísť a ísť. Možno sa mi ani nechce. Som aj unavený." 

Tonny chcel niečo povedať, ale bol prerušený hlbokým chrapotom. Čarodejník upadol do spánku. Tonny jest povzdychol i zbalil čarodejníka do jeho čarodejníckeho koberca. Teraz Tonny jest w niebezpieczeństwie.  

 

Nie však nadlho. Pretože zrazu počul za sebou duniace kopytá. Hlas, który zakrzyknął: "Stop! Inak to bude pre teba ešte horšie!".

Tonny sa vystrašene pozrel ponad plece.  

"Zatrzymaj się!" zakričal hlas znovu.  

Tonny nie wiedział, co robi. Na jednym pasie są logiczne zastawy, a niektórzy zakrywają "stop!". - na drugich stromych ścianach, na których nie można się zatrzymać. Problem polega na tym, że Tonny nie jest w stanie smerfować po Dragovmu, a więc nie jest w stanie pokonać wszystkich rytmów na drodze. W ten sposób Tonny nie jest już w stanie się bronić.  

 

"Jaj, prepáč," povedal Tonny, hoci to nebol on, kto zastavil uprostred cesty. Na Tonnym nie było już śladu. Rytier na chrbte koňa sa nad tým všetkým pousmial - ale vytasil svižne svoj meč a ukázal na Tonnyho.  

"Priprav sa na smrť!" 

"Čo ... Czy?" - powiedział Tonny.  

"Áno, ty jesteś drak a ja som rytier a rytieri bojujú s drakmi a zabíjajú ich!" povedal rytier hrdo.  

"Ale.. ale." 

Tonny si pomysel, že to ide príliš rýchlo.  

"Ja nie som drak, ja som poník." 

"Ty jesteś celkom ako drak!" zreval rytier.  

"Môžem ťa uistiť o tom, že nie som. Za prvé, draci sú zelení, ako vidíš ja som modrý," vysvetľuje Tonny.  

Rytier prižmúril oči.  

"Hmmm... povedal by som skôr zeleno modrý." 

Ukázal rytier zbraňou.  

"A máš krídla. Ty si drak." 

"To teda nie som, to ti prisahám!" powiedział Tonny.  

"Moi ludzie są bardzo źli i nie kłamią. Draci môžu lietať. Pozri, ani neviem chrliť oheň!" 

Tonny dýchal a dýchal a ukázal, že z jeho úst neprichádza žiadny oheň.  

"Ty jesteś jednym z tych drak, a preto ťa musím zabiť. Tak się nie stanie", powiedział rytier i dodał.  

 

Tonny ďalej nerozmýšľal a dal sa na útek, tak rýchlo ako jeho poníkovské nohy vládali. Nie ma potrzeby, aby dostatočne rýchlo v porovnaní s veľkým rytierovým koňom. Čoskoro boli za ním. Tonny vbehol do krovitého lesa, kde dúfal, že veľký kôň sa nezmestí. To teda mohol. Tonny cikcakoval, aby zmiatol rytiera aj koňa. Nepomohlo to a zrazu bol Tonny na rovine, kde sa nemal kam ukryť. Bežal, čo vládal, ale kôň bol hneď za ním. Tonny spadol. Nemyslel na to, či to bolí, len zavrel oči a premýšľal: "Teraz je so mnou zle." 

 

"Prepáč, čo sa tu vlastne deje?" 

Tonny opatrne otvoril oči. Hlas nebol rytierov. Rytier s veľkým mečom, chcel Tonnyho zabiť, pretože si myslel, že Tonny je drak. Bol to ženský hlas.  

 

Tonny pozrel nahor. Na vrchu vysokej veže bola veľmi pekná princezná s rukami vbok a zvrašteným obočím.  

"Nie, to nie jest kamera. Čo robíš?"  

Książe wskoczył na rytierę, która wciąż była w grze. Na to rytier ukázal svojím mečom na Tonnyho.  

"Dobrý deň, pekná princezná, len som chcel zabiť nebezpečného draka." 

Tonny nie może się doczekać, ale nie może się doczekać, aż Tonny się odezwie. Stále dookola princezninej veže s rytierom rovno za pätami. W dzisiejszych czasach nie ma już miejsca, ale nie ma rytmu. Nie ma mowy o tym, by "bum" i "rytier zrazu povedal "Au" a pošúchal sa po helme.  

 

"Čo to bolo?" zakričal na princeznú.  

"Tak, to bol pomaranč, čo som ti hodila na hlavu. Zrozumiałem, że tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być, tak musi być." 

Princezná ukázala na Tonnyho.  

"Ten tam, je poník nie je drak." 

Rytier sa zasmial a pokrútil hlavou.  

"Je mi ľúto, že musím opraviť prvú princeznú, ale nemáš pravdu. Je to jasné, že je drak." 
"Tak to teda nie je." 

"To teda je." 

"Tak to teda nie je." 

 

Takto to bolo, a Tonny začal rozmýšľať, že by sa mohol len vytratiť, bez toho aby si ho všimli, ale rytierov veľký, nahnevaný kôň mu zahradil cestu.  

Vtom princezná dostala nápad.  

"Haló, pán Rytier? Wiesz, co to są ostatnie rytierová najdôležitejšia úloha? Dôležitejšia ako lovenie drakov?" 

"Ach ... nie ... neviem," zamrmlal rytier.  

"Tak, dvorenie princeznám!" 

"Ach ... nie ... dvorenie ... čo to je?" 

Princezná si povzdychla.  

"Ty nie jesteś najchytrzejszy, prawda? Znasz to, że na mnie tak zapracowali, że do nich przyszli. Napríklad, že mi zaspievaš peknú pesničku." 

"Aha, to. Tak to zvládnem!" povedal rytier a začal si pohmkávať a tralákať a zahrievať hlas.  

 

Princezná žmurkla na Tonnyho.  

"Najlepszym pomysłem jest pójście na żywioł. Jaki jest najlepszy pomysł?" 

"Ďakujem princezná. Znie to trochu hlúpo, ale idem na Dragov zámok." 

Princezná od prekvapenia vypúlila oči.  

"Drago? Drago je veľmi nebezpečný a chrlí oheň ..." 

Tonny zdvihol jedno kopýtko do vzduchu.  

"Zastanawiam się. Dobrze wiemy, że Drago jest bezbronny i nie ma nic do stracenia. Sľúbil som si však, že ho nájdem. Dovidenia princezná. Ďakujem!"

Tonny sa odplížil z miesta, tak rýchlo a potichu ako len mohol.  

"Veľmi pekná princezná," pomyslel si sám pre seba, keď odchádzal. Spomenul si na všetky tie srandovné a zvláštne typy, ktoré stretol na svojom dobrodružstve. Nindža, strážiaci most, upír, ktorý nezniesol svetlo boli príliš temný, škaredá bosorka, zhovorčivý kovboj, pirátka Frida a horolezec, boli súťažíví.  

 

Bola to napínavá cesta a zažil toho oveľa viac, než zažil kedykoľvek predtým vo svojom živote.  

 

Teraz to już nie ma sensu. Tonny už nebol ďaleko od zámku draka Draga. Zámok bol veľký a temný a akoby sa tam sem-tam chrlil oheň.  

 

Tonny zastavil. Bol už ďaleko od domova. A może by tak w ogóle? Czy domownicy do Pony i kluseczki do tak zwanego "spolu" są tak wściekli, że nie mogą sobie poradzić? Tonny dlho premýšľal. Nie. Nie, to by nechcel. Nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie, nie. Tak to wygląda. Drak bol veľmi nebezpečný, to všetci hovorili, tak chcel svetu spraviť službu. W końcu Drago nie jest już tak groźny, jak się wydaje, więc nie ma już nic do stracenia. Bol zlý a tak silný, že zdvihol pirátsku loď a hodil ju do púšte. Má aj veľmi odporný dych. Určite používa pri boji aj odporné triky premýšľal Tonny.  

 

Tonny pokračoval ďalej, ale už pomalšie. Bolo to, ako keby ho nohy nechceli poslúchať, len chceli zostať tam, kde boli. Tonny sa pozrel dolu na svoje kopýtka.  

"Poďme kamaráti, pôjde to." 
 

Tak šiel a šiel a zrazu stál pre Dragovým zámkom. Vchod bol veľmi veľký a strašidelný a Tonny nevedel, či chcel vedieť, čo sa nachádza na druhej strane. Aj tak zazvonil. Stlačil zvonček opatrne, znelo to však akoby sa zrútili tisícero zvonov.  

 

Začul ťažké kroky. Začul, že niekto zašramotil zámkom. Nie ma nic lepszego niż ...

Tonny zadržal dych. Dvere sa otvorili a stál tam drak Drago. Usmieval sa od ucha k uchu.  

"Ahoj, kto si?" Czy to prawda? Co się stało? Czy nie ma w tym nic dziwnego?" 

Tonny si vydýchol a namiesto toho stál s otvorenými ústami.  

"Hmm ... teda ... no, prosím rád by som išiel dnu. Som aj hladný." 
"Tak, poď teda dnu. Myslím, že v chladničke mám sódu, ak si smädný." 

"Hmm, áno, ďakujem," odpowiedział Tonny.  

 

Drago nie ma już nic do stracenia, a po dobranocce dostaje kilka milionów. Tonny jest pewny, że to tylko kilka milionów. Nabral odvahu i povedal: 

"Drago?". 
"Áno?" 

"Ja som si myslel, že si ... nebezpečný. Nemáš rád sódu a tak." 

Drago powiedział.  

"Ach jaj, musisz to zrobić. Tak hovoria ľudia o tom čoho sa boja. Sám si myslím, že som roztomilý, veľmi roztomilý, ale vždy, keď niekoho stretnem, tak utečie preč, tak nikdy nestihnem povedať, že vôbec nie som nebezpečný. Nikt nie ma nic do stracenia, ty jesteś ostatnią szansą."  

"To je smutne," powiedział Tonny.  

Drago pokrčil plecami.  

"Hmm, to jest tak. Nie ma nic lepszego niż drakom. Napríklad viem čarovať. Dračie kúzla sú božské. Chceš vidieť?" 

To chce Tonny vidieť veľmi rád.  

"Čo ti vyčarujem? Ty rozhodni." 

Tonny trochu popremýšľal.  

"Jak?" - powiedział. To, co się stało, to się stało, bo nie było żadnego filmu, który by nas uratował, ale nie było żadnego filmu, który by nas uratował.  

"Geniálne aj ja mám rad ľad! Si pripravený?" 

Tonny bol pripravený.  

3-2-1 tak! povedal Drago a zamával svojou čarovnou paličkou.  

Zjavilo sa trochu dymu a v strede podlahy stál ... bicykel.  

"Do čerta. Počkaj trochu, skúsim znova. 3-2-1, tak!" 

Drago zamával znova svojou čarovnou paličkou. Vyčaroval vysoký klobúk.  

"Ejha, som trochu mimo cviku, ale viem to. Moment. 3-2-1, tak!" 

Drago nie ma już lamp i nie ma już nic do powiedzenia. Drago nie ma nic do powiedzenia, ale nie ma nic do powiedzenia, bo nie ma nic do powiedzenia. Drago i Tonny tylko pukance pili sódu i leňošili. Na szczęście Tonny pozbierał się na prezencie hodowlanym. Piesok sa sypal a sypal, a už nezostávalo veľa času. Dostal nápad. 

"Drago? Sme priatelia?" 

Drago ma kłopoty z odgrywaniem roli, a z tego co wiem, to jest złym plamieniem - powiedział Tonny.  

"Joj, prepáč, nedalo sa to ovládnuť, ten oheň. Takže: "Ešte sa tak dobre nepoznáme, ale, áno sme priatelia." 

"Môžeš mi s niečim pomôcť?" 

"Samozrejme!" 

"Fantastycznie. Jestem pod wrażeniem, Drago. Zbierajcie się do kupy. Nie ma sprawy." 

Drago i Tonny začali kráčať.  

"Masz pomysł na Pony, Tonny?" - powiedział Drago.  

"Porozprávam ti o iných poníkoch a nádhernom a čarovnom svete. Všetko, to robia je klusanie počas celého dňa. Czy to się opłaca? Czy przez to bola jediná vec v celom tvojom živote?" 

Nie, znie to veľmi nudne."